Spermidine food sources including peas, soy products, mushroom and cheese

Spermidine and Health: Benefits, Dosage, and Side Effects

Aktualizované 10. novembra 2026, autorka: Anna Hamer

Spermidín je prirodzená látka, ktorá sa nachádza takmer vo všetkých živých bunkách a v potravinách, ako sú sójové bôby, huby a pšeničné klíčky. U zvierat sa spájal s dlhšou dĺžkou života, a preto sa stal jedným z viac diskutovaných doplnkov pre dlhovekosť.

Čo však doteraz ukazuje výskum na ľuďoch? Tu je prehľad toho, ako spermidín pôsobí, odkiaľ pochádza, čo zistili štúdie na ľuďoch a čo nezistili.

Čo je spermidín?

Spermidín je esenciálna polyamínová zlúčenina nevyhnutná pre rast a diferenciáciu buniek a pre apoptózu, teda programovanú bunkovú smrť. Prvýkrát bol identifikovaný v ľudskom semene a vyskytuje sa v mnohých potravinách, napríklad:

  • sójové bôby,
  • huby,
  • zrelý syr,
  • pšeničné klíčky.

Spermidín je súčasťou širšej skupiny látok nazývaných polyamíny, do ktorej patria aj putrescín a spermín. Tieto látky sa aktívne zúčastňujú procesov v bunkách a sú nevyhnutnou súčasťou zdravia a dlhovekosti (1).

Funkcie spermidínu v tele

Spermidín ako polyamín sa spája s mnohými dôležitými biologickými procesmi (2, 3):

  • Bunkový metabolizmus: Spermidín napomáha rôznym metabolickým procesom vrátane metabolizmu nukleových kyselín (najmä syntézy DNA a RNA). Tieto procesy sú nevyhnutné pre delenie a opravu buniek, a tým podporujú zdravie buniek a život ako taký.
  • Autofágia: Najvýznamnejšou úlohou spermidínu je, že vyvoláva autofágiu – proces, pri ktorom bunky odbúravajú a znovu využívajú časti, ktoré sa poškodili alebo prestali fungovať. Je to dôležité pre obnovu a regeneráciu buniek a autofágia s vekom zvyčajne klesá na účinnosti. V laboratórnych a zvieracích štúdiách sa preukázalo, že spermidín autofágiu stimuluje (4).
  • Funkcia mitochondrií: U polyamínov, najmä spermidínu, sa preukázalo, že chránia mitochondrie a bunky. Mitochondrie sa považujú za elektrárne buniek a udržiavajú tvorbu energie, pričom podporujú celkovú činnosť bunky (4).

Ak sa chcete o autofágii dozvedieť viac, prečítajte si článok Úloha autofágie v zdraví a dlhovekosti.

Spermidín – prínosy pre zdravie

1. Dlhovekosť

Viaceré výskumné štúdie ukazujú, že spermidín môže súvisieť s predĺženou dĺžkou života. V rozsiahlej štúdii, ktorá približne 20 rokov sledovala 829 dospelých, bol vyšší príjem spermidínu v strave spojený so zníženým rizikom úmrtia: tí, ktorí ho prijímali najviac, mali počas tohto obdobia menšiu pravdepodobnosť úmrtia ako tí, ktorí ho prijímali najmenej (5). Štúdia sledovala spermidín z potravy, nie z doplnkov, a nemôže dokázať, že príčinou bol spermidín, pretože ľudia, ktorí ho prijímajú viac, sa zvyčajne celkovo stravujú zdravšie.

U zvierat predĺžil dĺžku života kvasiniek, červov, múch a myší (6). Zatiaľ nevieme, či má rovnaký účinok aj u ľudí.

2. Kardiovaskulárne zdravie

Štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí prijímajú viac spermidínu, majú zvyčajne nižší krvný tlak a nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení (6). U starších myší spermidín tiež pomohol lepšej činnosti srdca. To naznačuje, že konzumácia potravín bohatých na spermidín by mohla chrániť srdce, ale neukazuje to, že rovnako pôsobia aj doplnky so spermidínom.

3. Neuroprotekcia a kognitívne funkcie

Spermidín prejavil určitý potenciál pre funkciu mozgu u starších dospelých, výsledky sú však nejednotné. V malej trojmesačnej štúdii s 30 staršími dospelými s obavami o pamäť preukázali tí, ktorým bol podaný rastlinný extrakt bohatý na spermidín, mierne zlepšenie pamäte v porovnaní s tými, ktorým podaný nebol (7). Väčšia jednoročná štúdia so 100 ľuďmi, ktorí užívali nižšiu dennú dávku (0,9 mg), však nezistila v pamäti žiadny rozdiel (8). Zatiaľ je priskoro tvrdiť, že spermidín zlepšuje pamäť.

4. Imunitná funkcia

Ide o novšiu oblasť výskumu. V malej oxfordskej štúdii 40 dospelých nad 65 rokov užívalo po preočkovaní posilňovacou dávkou vakcíny proti COVID-19 počas 13 týždňov buď 6 mg spermidínu denne, alebo kapsulu, ktorá spermidín neobsahovala. Bol dobre znášaný. Celkové hladiny protilátok významne nestúpli, ale u 8 ľudí, ktorí na vakcínu reagovali slabo, spermidín zvýšil ich protilátkovú odpoveď (9). Je to povzbudivý prvý signál z veľmi malej skupiny a je potrebný ďalší výskum. Doplnok pochádzal od svojho výrobcu, ktorý sa zároveň podieľal na financovaní práce.

5. Zdravie vlasov a pokožky

Spermidín sa spája s rastom vlasov. V laboratóriu pomohol ľudským vlasovým folikulom rásť dlhšie (10). Zatiaľ sa nepreukázalo, že by u ľudí zabraňoval vypadávaniu vlasov, a k zdraviu pokožky alebo mladšiemu vzhľadu je zatiaľ málo dôkazov.

Potravinové zdroje spermidínu

Spermidín sa prirodzene vyskytuje v rôznych potravinách, najmä v rastlinných zdrojoch. Nižšie uvedené údaje pochádzajú zo švédskej databázy polyamínov v potravinách a udávajú množstvo spermidínu v typickej porcii. Skutočné množstvá sa značne líšia podľa odrody, zrelosti, skladovania a prípravy (11).

  • Sója: varené sójové bôby obsahujú približne 9,7 mg v porcii 190 g. O fermentovaných sójových výrobkoch, ako je natto, sa tiež uvádza, že obsahujú značné množstvá polyamínov (5, 11), hoci databáza údaj pre natto neuvádza.
  • Zelený hrášok: približne 9,1 mg v porcii 140 g.
  • Huby: približne 4,4 mg v 50 g (databáza uvádza huby všeobecne, nie konkrétny druh).
  • Brokolica: približne 3,6 mg v 100 g.
  • Syr: približne 2,0 mg v porcii 20 g. Zrelé syry vo všeobecnosti obsahujú viac polyamínov ako čerstvé.
  • Celozrnné obilniny a pšeničné klíčky: obsahujú rôzne množstvá. Pšeničné klíčky patria medzi najbohatšie zdroje, zatiaľ čo rafinovaná biela múka ich obsahuje oveľa menej.

Zaradenie potravín bohatých na spermidín do stravy je prirodzeným spôsobom, ako zvýšiť jeho príjem.

Spermidín – odporúčaná dávka

V súčasnosti neexistuje pre spermidín žiadny oficiálny odporúčaný denný príjem, pretože je v počiatočnom štádiu výskumu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) Európskej únie však odporúča neprekračovať dennú dávku 6 mg (12). Toto odporúčanie pomáha predchádzať možným vedľajším účinkom a zabezpečuje bezpečné množstvá pri konzumácii.

Hoci sa zdá, že potravinové zdroje spermidínu poskytujú dostatočný príjem, ľudia, ktorí chcú získať ešte vyššie množstvá alebo majú osobitné zdravotné obavy, môžu považovať suplementáciu za vhodnú.

Pred užívaním nového doplnku by sa však mal poradiť zdravotnícky pracovník, aby určil vhodnú dávku a posúdil, či sa dá kombinovať s liekmi, ktoré už užívate.

Spermidín – vedľajšie účinky

Spermidín sa javí ako dobre znášaný v skúmaných dávkach, vrátane množstiev obsiahnutých v potravinách a v krátkodobých štúdiách s doplnkami (9, 13). Zriedkavo sa u niektorých ľudí môže vyskytnúť tráviaca nevoľnosť, napríklad nadúvanie alebo nutkanie na vracanie.

Dve upozornenia:

  • Obmedzené dlhodobé údaje. Doterajšie štúdie na ľuďoch sú krátke a malé.
  • Rakovina. Polyamíny sa podieľajú na raste buniek a účinok spermidínu u ľudí s rakovinou nie je dobre objasnený (4). Ak máte diagnostikovanú rakovinu, pravidelne užívate lieky, ste tehotná alebo dojčíte, poraďte sa pred užívaním doplnku so svojím lekárom.

Pri začatí užívania akéhokoľvek doplnku sledujte, ako sa cítite, a ak sa objavia nežiaduce účinky, upravte dávku alebo doplnok vysaďte.

Zhrnutie

Spermidín pomáha bunkám odstraňovať poškodené časti (proces nazývaný autofágia) a zvieratám pomohol žiť dlhšie. U ľudí sa jeho vyšší príjem spájal s dlhším životom a niekoľko malých testov naznačuje prínosy, výsledky sú však nejednotné. Je sľubný, ale zatiaľ v ranom štádiu a zatiaľ ho nemôžeme označiť za preukázaný doplnok pre dlhovekosť. Medzitým je získavanie väčšieho množstva spermidínu z potravy (sója, huby, hrášok, strukoviny, celozrnné obilniny, pšeničné klíčky) rozumným prístupom s nízkym rizikom.

Doplnky stravy nie sú náhradou za pestrú, vyváženú stravu a zdravý spôsob života. Tento článok nie je lekárskou radou.

Prečítajte si aj

Použitá literatúra

  1. Bardócz S, Duguid TJ, Brown DS, Grant G, Pusztai A, White A, et al. The importance of dietary polyamines in cell regeneration and growth. British Journal of Nutrition. 1995;73(6):819-828. https://doi.org/10.1079/bjn19950087
  2. Igarashi K, Kashiwagi K. Modulation of cellular function by polyamines. The International Journal of Biochemistry & Cell Biology. 2010;42(1):39-51. https://doi.org/10.1016/j.biocel.2009.07.009
  3. Pegg AE. Functions of polyamines in mammals. Journal of Biological Chemistry. 2016;291(29):14904-14912. https://doi.org/10.1074/jbc.R116.731661
  4. Madeo F, Eisenberg T, Pietrocola F, Kroemer G. Spermidine in health and disease. Science. 2018;359(6374):eaan2788. https://doi.org/10.1126/science.aan2788
  5. Kiechl S, Pechlaner R, Willeit P, Notdurfter M, Paulweber B, Willeit K, et al. Higher spermidine intake is linked to lower mortality: a prospective population-based study. American Journal of Clinical Nutrition. 2018;108(2):371-380. https://doi.org/10.1093/ajcn/nqy102
  6. Eisenberg T, Abdellatif M, Schroeder S, Primessnig U, Stekovic S, Pendl T, et al. Cardioprotection and lifespan extension by the natural polyamine spermidine. Nature Medicine. 2016;22(12):1428-1438. https://doi.org/10.1038/nm.4222
  7. Wirth M, Benson G, Schwarz C, Köbe T, Grittner U, Schmitz D, et al. The effect of spermidine on memory performance in older adults at risk for dementia: a randomized controlled trial. Cortex. 2018;109:181-188. https://doi.org/10.1016/j.cortex.2018.09.014
  8. Schwarz C, Benson GS, Horn N, Wurdack K, Grittner U, Schilling R, et al. Effects of spermidine supplementation on cognition and biomarkers in older adults with subjective cognitive decline: a randomized clinical trial. JAMA Network Open. 2022;5(5):e2213875. https://doi.org/10.1001/jamanetworkopen.2022.13875
  9. Alsaleh G, Ali M, Kayvanjoo AH, Liu F, Moreau T, Bibi S, et al. Spermidine mitigates immune cell senescence and boosts vaccine responses in healthy older adults: a pilot study. Aging Cell. 2026;25(6):e70545. https://doi.org/10.1111/acel.70545
  10. Ramot Y, Tiede S, Bíró T, Abu Bakar MH, Sugawara K, Philpott MP, et al. Spermidine promotes human hair growth and is a novel modulator of human epithelial stem cell functions. PLoS One. 2011;6(7):e22564. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0022564
  11. Atiya Ali M, Poortvliet E, Strömberg R, Yngve A. Polyamines in foods: development of a food database. Food & Nutrition Research. 2011;55:5572. https://doi.org/10.3402/fnr.v55i0.5572
  12. European Commission. Commission Implementing Regulation (EU) 2017/2470 of 20 December 2017 establishing the Union list of novel foods. Official Journal of the European Union. 2017;L 351. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32017R2470
  13. Schwarz C, Stekovic S, Wirth M, Benson G, Royer P, Sigrist SJ, et al. Safety and tolerability of spermidine supplementation in mice and older adults with subjective cognitive decline. Aging. 2018;10(1):19-33. https://doi.org/10.18632/aging.101354
Späť na blog

Pridať komentár

Upozorňujeme, že komentáre musia byť pred zverejnením schválené.

Odporúčaná kolekcia

1 z 3